Znak bratislavkého cechu mydlárov a sviečkárov (Múzeum mesta Bratislavy)
Prví slovenskí mydlári sa spájali so sviečkármi, ktorí tiež vyrábali z tuku.
Mydlársky cech (a sviečkársky) vznikol v Trnave v roku 1629. Odvtedy sa mydlárske remeslo na Slovensku rozširovalo.
Už v 15. storočí sa vraj k nám dovážalo Benátske mydlo ako prostriedok na zjemnenie pleti.
Inak používali mešťania na pranie a umývanie mazľavé lúhové mydlo.
Na vidieku si ľudia varili mydlo z tuku z loja a soli, krájali ho na kocky a sušili v podstreší.
Vo väčšom vyrábali mydlá mäsiari.
Keď začali na Slovensku vznikať mydlársko-sviečkárske cechy, prúdili k nám už mydlá z Čiech, kde mydlárstvo rozkvitalo skôr.
Cechy práve bránili konkurentom dostať sa do regiónu, aby si zabezpečili monopolné postavenie.
Napríklad, aby mydlár z Moravy nemohol predávať svoje mydlo na trhu v Trnave.
O dve sto rokov neskôr bolo už mydlárske remeslo také populárne, že v roku 1828 pôsobilo v Košiciach až 10 mydlárov,v Banskej Štiavnici 7, v Levoči 5, v Trenčíne a Komárne po 4 mydlári.
Najviac mydlárov bolo vždy v Bratislave: roku 1767 ich bolo 10, okolo roku 1820 bolo v meste 11 a v Podhradí jeden.
Výroba mydla však ešte nebola voňavá záležitosť.
Začiatkom 20. storočia ľudia pre zlepšenie vône začali pridávať do mydiel lacné parfémy.